Monitorovanie zamestnancov zamestnávateľom

Monitorovanie činnosti zamestnancov zamestnávateľom je pálčivou otázkou, ktorou sa v súčasnej dobe, najmä v dôsledku rýchleho vývoja technológií a komunikačných prostriedkov, čoraz častejšie zaoberajú obe strany vystupujúce v pracovnoprávnom vzťahu.

Do stretu sa dostávajú na jednej strane záujmy zamestnávateľa – snaha o zabezpečenie toho aby zamestnanci efektívne využívali pracovný čas a zamestnávateľom zverené prostriedky[1], a na druhej strane právo na ochranu súkromia zamestnanca.

Uvedenú situáciu čiastočne riešil zákonodarca novelizáciu príslušných právnych predpisov. Zákonom č. 348/2007 Z.z. bol novelizovaný zákon č. 311/2001 Z.z. zákonník práce, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákonník práce“), ktorým došlo k významnému posunu v zákonnom vymedzení oprávnení a povinností zamestnávateľa pri monitorovaní zamestnanca na pracovisku. Uvedenou novelou bol Zákonník práce rozšírený o novú zásadu ustanovenú v čl. 11: Zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace s kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami zamestnanca a údaje, ktoré môžu byť významné z hľadiska práce, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával. Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho sleduje bez toho, aby bol na to upozornený, alebo kontroluje listové zásielky adresované zamestnancovi ako súkromnej osobe. Ak je u zamestnávateľa zavedený kontrolný mechanizmus, je zamestnávateľ povinný informovať zamestnanca o rozsahu kontroly a spôsoboch jej uskutočňovania. Čl. 11 Zákonníka práce sa nezaoberá len ochranou súkromia zamestnanca ale aj ochranou jeho osobných údajov (prvá veta). S ohľadom na monitorovanie zamestnancov sa možno dôvodne domnievať, že druhú vetu čl. 11 je potrebné vykladať v širšom kontexte a pod výrazom „sleduje“ netreba rozumieť len vizuálne sledovanie činností zamestnanca (napr. prostredníctvom video systému) ale sledovanie činností zamestnanca v širšom zmysle, a teda i kontrolu používania jeho pracovného e-mailového konta, aktivít na internete, kontrolu používania služobného telefónu, atď., napríklad prostredníctvom špeciálneho softvéru.