Dovoz zboží do ES - díl III. Klasifikace zboží

V náväznosti na predchádzajúce dva články tejto série, ktoré boli viac-menej všeobecného rázu, sa počnúc dnešným príspevkom podrobnejšie zameriame na konkrétne pravidlá, ktoré determinujú priebeh dovozných operácií do ES.

Stanoveniu výšky colnej povinnosti spravidla predchádzajú tri základné myšlienkové kroky:

1. určenie druhu tovaru (klasifikácia),

2. určenie pôvodu a

3. keďže väčšina colných sadzieb je stanovená valoricky, bude tiež potrebné stanoviť colnú hodnotu tovaru.

Cieľom uvedeného postupu je stanovenie materiálnej colnej povinnosti (t.j. v prvom rade výšky cla), preto si s dávkou zjednodušenia môžeme dovoliť označiť príslušný súbor pravidiel ako „hmotné colné právo“. Tento postup však nemá význam len pre stanovenie samotného cla, jeho jednotlivé súčasti majú svoje miesto nielen pri uplatňovaní iných obchodno-politických opatrení, ale napr. aj pre štatistické účely. Ako „procesné colné právo“ potom môžeme označiť pravidlá pre príslušné procedúry spojené s dovozom tovaru, jeho prechodom cez hranice, prepustením do voľného

Dnešná časť bude venovaná klasifikácii tovaru. Pravidlá pre určovanie pôvodu a stanovovanie colnej hodnoty tovaru budú predmetom ďalšieho článku.

KLASIFIKÁCIA TOVARU

Pri akejkoľvek operácii s tovarom základná otázka inštinktívne smeruje k zisteniu, akého tovaru sa daná operácia týka. Inak tomu nebude ani v prípade dovozných operácií vo vzťahu k colným orgánom. S rôznymi druhmi tovaru sa obvykle spájajú rôzne dovozné povinnosti. Preto je nevyhnutné určiť, o aký tovar sa v konkrétnom prípade jedná. Vzhľadom na nekonečnú rôznorodosť výrobkov je asi jedinou relevantnou možnosťou právneho poriadku, ako toto rozhodovanie nejakým spôsobom objektivizovať, vytvorenie zoznamu, ktorý jednotlivé druhy výrobkov kategorizuje podľa určitých kritérií. Oficiálne stanovenie druhu tovaru má potom charakter jeho zaradenia v rámci tohto zoznamu v závislosti na jeho vlastnostiach – preto hovoríme o klasifikácii tovaru.

Pre medzinárodný obchod predstavuje nepopierateľnú výhodu, ak sú pravidlá pre klasifikáciu tovaru v rôznych štátoch jednotné, alebo aspoň vychádzajú z podobných základov. Prvý krok na tomto poli predstavovala tzv. Bruselská nomenklatúra, založená medzinárodným dohovorom[1] v roku 1950. V súčasnej dobe sú pravidlá pre klasifikáciu tovaru v širokej miere harmonizované na celosvetovej úrovni. Základ tohto systému predstavuje tzv. Harmonizovaný systém opisu a číselného kódovania tovaru[2] (Harmonized Commodity Description and Coding System – HS). Harmonizovaný systém vstúpil v platnosť koncom 80. rokov, pričom nahradil dovtedy platnú Bruselskú nomenklatúru. Harmonizovaný systém je spravovaný Svetovou colnou organizáciou[3] (World Customs Organization – WCO) a okrem colných účelov nachádza široké uplatnenie aj v iných oblastiach (napr. v oblasti daní, obchodných politík, pri zostavovaní národných bilančných účtov či pre štatistické účely). Bez zveličovania možno o HS hovoriť ako o systéme univerzálnom. Podľa údajov WCO je využívaný vyše 200 štátmi sveta a na základe jeho ustanovení sa klasifikuje zhruba 98 % tovaru v medzinárodnom obchode.[4]

HS je vytvorený tak, aby zahŕňal všetky druhy tovaru. Tie sú organizované do zhruba 5000 položiek, pričom každej z nich zodpovedá šesťmiestny číselný kód. Systematika na úrovni 6-miestneho kódu je pre zmluvné štáty záväzná. Zároveň je im však ponechaná možnosť jednotlivé položky pre vlastné potreby ďalej deliť a vytvárať tak ďalšie podpoložky, s príslušnými viacmiestnymi číselnými kódmi.

KOMBINOVANÁ NOMENKLATÚRA

Kategorizáciu tovaru na úrovni Spoločenstva predstavuje tzv. Kombinovaná nomenklatúra, ktorá plne vychádza z Harmonizovaného systému. Právnym základom Kombinovanej nomenklatúry je nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o spoločnom colnom sadzobníku. To obsahuje základné ustanovenia, samotná Kombinovaná nomenklatúra (KN) tvorí prílohu tohto nariadenia. V záujme zohľadnenia obchodného a technologického vývoja je povinnosťou Komisie každoročne vydávať aktualizovanú verziu KN.

Kombinovaná nomenklatúra sa v náväznosti na Harmonizovaný systém delí na triedy, kapitoly, položky a podpoložky. Celkom 21 tried, označených rímskymi číslicami, predstavuje najvšeobecnejšiu úroveň kategorizácie. Jednotlivé triedy sa skladajú z kapitol, ktorých je dohromady 99. Čo sa týka vnútornej logiky usporiadania KN, autori nomenklatúry prijali zásadu, že v rámci jednej kapitoly sú klasifikované všetky druhy tovaru vyrobené z rovnakej suroviny, pričom v rámci kapitoly sú usporiadané postupne od surovín cez polotovary až po kompletné výrobky. Tento systém však nie je uplatňovaný príliš rigidne, obzvlášť tam, kde sú na výrobu produktu používané rôzne surové materiály.[5] Úvod každej kapitoly a triedy tvoria vysvetľujúce poznámky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou nomenklatúry a sú právne záväzné pri interpretácii jej príslušných častí.

Jednotlivé triedy sa ďalej skladajú z položiek a podpoložiek. Podpoložka, vykladaná v spojení so znením príslušnej položky a kapitoly, už obsahuje pomerne podrobný popis určitého druhu tovaru. Každej podpoložke zodpovedá osemmiestny číselný kód. Prvých šesť znakov je totožných s číselným kódom podľa Harmonizovaného systému. Keďže ES využilo možnosť nomenklatúru Harmonizovaného systému ďalej členiť, siedmy a ôsmy znak označuje podpoložky Kombinovanej nomenklatúry. Tam, kde pre účely Spoločenstva položka alebo podpoložka HS nie je ďalej triedená, pridajú sa ako siedmy a ôsmy znak dve nuly.

K jednotlivým podpoložkám sú priradené zmluvné colné sadzby, ktoré zodpovedajú záväzkom Spoločenstva zjednaným v rámci GATT (tzv. zmluvné sadzby). Pôvodne sa v Colnom sadzobníku uvádzali aj sadzby autonómne. Keďže však Spoločenstvo dlhodobo uplatňuje zmluvné sadzby voči všetkým štátom bez ohľadu na ich členstvo vo WTO, autonómne sadzby sa využívali len minimálne. Preto sa naďalej v Colnom sadzobníku uvádzajú v zásade iba sadzby zmluvné a sadzby autonómne sa uvedú (a zároveň použijú) len v prípade, že sú nižšie.

Príklad členenia Kombinovanej nomenklatúry

TARIC