Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

Už nejaký čas (od 01. januára 2015) sa v Slovenskej republike aplikuje nová úprava arbitráže v prípadoch spotrebiteľských sporov a to na základe zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Zákon je aj reakciou na niektoré problémy, týkajúce sa slabšieho postavenia spotrebiteľov, ktoré boli v minulosti riešené súdnou praxou umožneným skúmaním materiálnej vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov v priebehu exekučného konania a následným neudelením poverenia na vykonanie exekúcie. Obsahovo predmetný zákon čerpá z judikatúry Súdneho dvora Európskej Únie a zo smernice 2013/11/EÚ o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. Zákon sa uplatňuje na spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s ňou súvisia, pričom na definície týchto subjektov sa aplikuje Občiansky zákonník. Medzi najzásadnejšie právne mechanizmy úpravy, obsiahnuté v predmetnom zákone, patria nasledovné.

Arbitrabilita

V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní. Predmetom spotrebiteľského rozhodcovského konania pritom môžu byť aj spory o určenie, či tu právo je alebo nie je, avšak len v prípade, ak žalobcom bude spotrebiteľ. Zákon arbitrabilitu vymedzuje aj negatívne, keď stanovuje, že v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vznikli v priebehu alebo súvisia s konkurzným a reštrukturalizačným konaním.

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

Na rozdiel od všeobecnej úpravy arbitráže, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, môže právomoc rozhodcovského súdu založiť výlučne samostatná rozhodcovská zmluva a nie doložka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohodou medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spotrebiteľské spory bude medzi nimi rozhodovať spotrebiteľský rozhodcovský súd zapísaný v zozname vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorý je súčasne určený v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve.

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy sa považuje za zachovanú aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli. Zákon upravuje náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy jednak pozitívne a tiež aj negatívne.

Medzi povinné náležitosti patria (i) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, (ii) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, (iii) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, (iv) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu, ako aj aktuálne identifikačné údaje a informácie a adresu pre elektronickú komunikáciu a (v) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe zákona, ktoré obsahuje charakteristiku a priebeh rozhodcovského konania.

Medzi zákonné zákazy súvisiace s uzatváraním spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy patrí podmienka, že (i) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu a že (ii) uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.

Pri vymedzení následkov neplatnosti zákon stanovuje, že ak je spotrebiteľská zmluva neplatná, je s ňou súvisiaca spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neplatná, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ak zmluvné strany odstúpia od spotrebiteľskej zmluvy alebo ju inak ukončia, nedotýka sa toto odstúpenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. Zákon stanovuje tiež povinnosť dodávateľa, ktorý opakovane uzaviera so spotrebiteľmi spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu alebo ponúka jej uzavretie, na svojom webovom sídle, ako aj v listinnej podobe v priestoroch, v ktorých dochádza k uzavieraniu spotrebiteľských zmlúv, a pred uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, informovať spotrebiteľa v rozsahu poučenia podľa zákona, ktoré musí byť pripojené k spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve.

Možnosť spotrebiteľa uplatňovať práva na všeobecnom súde

Odlišne od všeobecnej úpravy arbitráže, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na všeobecný súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Za začaté sa považuje okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na dodávateľa, ktorý sa môže v prípade existencie rozhodcovskej zmluvy obrátiť výlučne na rozhodcovský súd.

Kontrola činnosti rozhodcov a rozhodcovských súdov