Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb na Slovensku

Dňa 13.11.2015 bol v Národnej rade Slovenskej republiky schválený zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“), ktorý má nadobudnúť účinnosť dňa 1.7.2016. Zákon bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013, ako aj na základe uznesenia vlády týkajúceho sa zabezpečenia plnenia odporúčaní OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku, uznesenia vlády k Akčnému plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 a i. Zákon upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní proti právnickým osobám.

Zákon nepredstavuje prvú iniciatívu riešenia problematiky zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Jej riešenie bolo navrhované už v rámci rekodifikácie trestného práva v roku 2005, aj v rámci samostatných zákonov v rokoch 2006 a 2007; k jej schváleniu však nedošlo ani pri jednom z týchto pokusov. Trestná zodpovednosť právnických osôb bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená až v roku 2010, aj keď v nepriamej forme tzv. pseudo trestnej zodpovednosti. Ide o model, podľa ktorého trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je formálno-právne vyjadrená a trestne zodpovedné sú len fyzické osoby, ktoré konajú v mene právnickej osoby, ale zákon zároveň umožňuje uložiť právnickým osobám niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty, ale ako ochranné opatrenia. Právnickej osobe sa tak tieto ochranné opatrenia ukladajú nie ako dôsledok spáchsania trestného činu, ale v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi. Takýmito ochrannými opatreniami sú zhabanie peňažnej čiastky a zhabanie majetku. Podľa doposiaľ nazhromaždených štatistických údajov však tieto ochranné opatrenia v praxi neboli uložené ani v jednom prípade. Spomínaný koncept zaviedla z členských štátov Európskej únie (ďalej len „EÚ“) iba Slovenská republika po vzore Španielska, ktoré však v roku 2010 od tohto konceptu ustúpilo. Ostatné členské štáty EÚ ukladajú právnickým osobám v trestnom konaní tresty alebo ochranné opatrenia v podobe trestných dôsledkov trestného činu spáchaného fyzickou osobou konajúcou za právnickú osobe formou pričítania právnickej osobe. Jedinou výnimkou je Spolková republika Nemecko, v ktorej sú právnické osoby sankcionované normami správneho práva trestného, kde o sankcii v prvom stupni rozhoduje správny orgán a v odvolacom konaní súd.