Úvod do práva mezinárodní letecké přepravy

Sektor leteckej prepravy je síce historicky najmladším, avšak v tomto krátkom časovom intervale predviedol neuveriteľný technologický pokrok a zo záležitosti, ktorá bola ešte začiatkom 20. storočia považovaná zábavu excentrických šľachticov, je dnes jednou z najdynamickejšie expandujúcich obchodných odvetví. Koncom minulého storočia sa letecky prepravilo síce len 1% objemu celkovo prepraveného tovaru, avšak hodnota tohto tovaru predstavuje až desatinu z jeho celkovej hodnoty[1] a ak si pripomenieme, že námornú prepravu možno využívať hlavne pre veľké množstvo relatívne trvanlivého nákladu, tak miesto, kde vstupuje do svetla záujmu letecká preprava je pri hodnotovo vysokých (drahokamy, lieky, peniaze) a skaze podliehajúcich zásielkach alebo zásielkach, kde je rozhodujúcim faktorom termín dodania.[2]

Medzinárodná úprava

Niektoré pravidlá v medzinárodnej leteckej preprave boli medzinárodne unifikované v podobe tzv. Varšavskej zmluvy. Keďže táto zmluva bola v platnosti od roku 1929, nedokázala napriek mnohým doplňujúcim protokolom dostatočne reflektovať vývoj a potreby praxe,[3] preto bola v roku 1999 nahradená[4] Zmluvou o zjednotení niektorých pravidiel o medzinárodnej leteckej preprave tzv. Montrealskou zmluvou.[5]

Montrealská zmluva